Na predaj sú stovky slovenských firiem. Prišla výmena generácií.

18. júna 2016

clanek-img1Martin Šibal založil v deväťdesiatych rokoch v Brne firmu Valosun. Časom sa tento výrobca potravinových doplnkov a kozmetiky rozrastal až dosiahol tržieb okolo 200 miliónov českých korún ročne. V posledných rokoch však bezmála päťdesiatročný Šibal začal čoraz častejšie premýšľať o budúcnosti firmy, ktorá začala expanziu na americký trh a jej riadenie začalo byť náročné. K premýšľania ho donútili tri až štyri ponuky na predaj, ktoré mu poslednú dobu ročne pristávali na stole. Tá, ktorú vlani predložil třinecký Walmark, mu prišla najzaujímavejšia. Šibal o možnom predaji rok vyjednával a v polovici tohtoročného decembra sa so zástupcami českej jednotky na poli doplnkov stravy dohodol. Predal svoj majoritný podiel a nechal si americkú časť firmy, ktorú chce ďalej rozvíjať. „S rodinou som sa tiež presťahoval do USA, kde na všetko budem mať viac času.“ opisuje.

Na predaj sú stovky firiem

Prípad Valosun je typický pre súčasnú obrodu na slovenskom akvizičnom trhu. Podľa Kymličku z BDO je teraz na predaj asi 70 percent stredne veľkých českých výrobných firiem. Väčšinou sa jedná o firmy do dvoch stoviek zamestnancov s obratmi v miliónoch až nižších desiatkach miliónov eur. Často sa takáto spoločnosť zaoberá strojárstvom naviazaným na automobilový priemysel alebo napríklad výrobou plastov. Spravidla sídli skôr v malom meste či dedine, často napríklad v bývalom areáli JRD. Za posledné roky si vydobyla silnú pozíciu v dodávateľskom reťazci a vyváža aj do zahraničia. Prečo sa teraz také firmy predávajú? Už niekoľko rokov dochádza k tomu, že generácia „zakladajúcich otcov a matiek“, ktorí začali podnikať po páde železnej opony a teraz im tiahne na dôchodkový vek, sa obzerá po nástupcoch. Nie každý ich nájde v rodine, ako sa to nedávno podarilo napríklad zakladateľke kúpeľňovej a kuchynskej firmy Siko Jaroslave Valovej.

Zavrieť oči a kúpiť

Niekedy potenciálni nástupcovia nie sú k dispozícii. Inokedy sú, ale rodinné podnikanie ich neláka. Ďalšou skupinou sú tí, ktorí využili zázemie rodičov, nadobudli kvalitného (veľmi často zahraničného) vzdelania a budujú kariéru v iných odboroch. A tak pre ich rodičov pripadá do úvahy len posledný variant: predaj firmy. Nemusia však zúfať. Aktuálne k takémuto kroku z viacerých dôvodov nastal vhodný čas. Všeobecne máva ten, kto predáva solídnu firmu, pri rokovaní výhodu. „Medzi kupujúcim a predávajúcim je výrazná informačná asymetria, ktorú nemožno prekonať žiadnou previerkou. Predávajúci bude mať vždy náskok, sedí vo firme dvadsať rokov a pozná ju do detailu. Kupujúci mu musí uveriť. Zavrieť oči a kúpiť. O ničom inom to vo finále nie je.“ popisuje šéf akvizičných poradcov EY Petr Kříž.

Vitajte na InBase.sk. Kam ďalej?